Spoznaj svojho králika

Prapredkom domácich králikov je králik divoký, ktorého pravlasť je
juhozápadná Európa, najmä Pyrenejský polostrov.

K zdomácneniu divého králika dochádzalo okolo 2. až 5. storočia
nášho letopočtu, predovšetkým vo francúzskych kláštoroch. Odtiaľ
sa postupne šírili zdomácnení králici do západoeurópskych krajín,
najmä do Francúzska, Belgicka a Anglicka.  Tieto krajiny sa stali
kolískou prvých tzv. ušľachtilých domácich králikov a vedúcu pozíciu
v chove králikov sa im  podarilo sa udržať až do 19. storočia. Na
prelome 19. a 20. storočia sa k týmto krajinám pridalo i Nemecko.

Kostra králika

Kostru králika tvorí celkovo 212 kostí, čo je o 7 kostí viac než má človek.
Na celkovej hmotnosti sa v priemere kostra podieľa asi 10 %.

Súčasťou kostry je i králičí chrup, ktorý má nemalý význam v živote králika.

                                                  ↓    ↓   ↓    ↓                      ↓     ↓   ↓    ↓

                                                  M   P   C   I                       I    C   P    M

Zubný vzorec králičieho chrupu: Úsek I – chrup vľavo hore

                                                     Úsek II – chrup vpravo hore

                                                     Úsek III – chrup vľavo dole

                                                     Úsek IV – chrup vpravo dole

Označenie králičieho chrupu je rovnaké ako v humánnej medicíne.
Jednotlivé druhy zubov sú označované nasledovne:

I –  dentes incisivi - rezáky ( hlodáky). V hornej čeľusti králika
sú za každým tzv. veľkým rezákom vpravo aj vľavo umiestnené
ešte malé podporné rezáčiky. Takže má králik celkovo
6 rezákov - bez ohľadu na ich veľkosť a funkciu.

C – dentes canini – špiciaky. Zo vzorca vyplýva, že králik žiadne
špiciaky nemá, preto je v čeľustiach medzera medzi rezákmi a ďalšími zubami.

P-  dentes premolares – črenovce – malé stoličky. Na oboch
stranách hornej čeľuste sú po tri a v dolnej čeľusti sú po dve.

M – dentes molares – stoličky. Na oboch stranách hornej
i dolnej čeľuste sú tri stoličky.

Chrup dospelého králika má 28 zubov. Králik má už pri narodení
16 zúbkov, a to 6 rezáčikov a 10 malých stoličiek. Z toho sú 4 veľké rezáky stále.
O niečo neskôr sa prerezávajú ako mliečne zuby aj veľké stoličky. Asi
od 18. – 19. dňa veku králička nastáva postupne výmena mliečnych zubov
za trvalé tak, že medzi 27. až 35. dňom má králik kompletný chrup.
Králičie zuby nemajú korene a po celý život dorastajú

Srdce a krvný obeh

Hmotnosť krvi dospelého králika tvorí asi 7 % hmotnosti celého jeho tela.
Telesná teplota zdravého králika je 39 ⁰C s kolísaním od 38,5 ⁰C do 39,5 ⁰C. 
Frekvencia dychu je v rozmedzí 50 až 150 dychov za minútu,
pulz králika sa pohybuje v intervale 120 až 150 tepov za minútu.

Tráviaca sústava

Králik je vyslovene bylinožravec a preto dĺžka jeho čriev je 10 krát väčšia,
než je dĺžka jeho tela, teda asi 4 až 6,5 m

U králika rozlišujeme tenké, slepé a hrubé črevo.
Prvá časť tenkého čreva sa nazýva dvanástnik,
nasleduje lačník  a bedrovník. Ďalším stupňom
tráviacej sústavy je nezvyčajne veľké a objemné
slepé črevo ako začiatok hrubého čreva, ktoré
ústi do konečníka. Zvláštnosťou slepého čreva
u králika je – v porovnaní s inými domácimi
zvieratami - jeho prívesok, nazývaný tiež
červ ( apendix), ktorý je 15 cm dlhý.
Taký mohutný prívesok majú len králiky a zajace.

Pečeň je najväčšou žľazou králika, na jeho hmotnosti
sa podieľa 2,5 až 6 %. Je umiestnená medzi bránicou
a žalúdkom a produkuje vo svojich bunkách
žlč rozkladom červených krviniek

Koža a srsť

Koža králika má viacero funkcií.
Poskytuje telu mechanickú ochranu
a je i tepelným  regulátorom. Skladá
sa z troch vrstiev: u králika je spodná vrstva obzvlášť výrazná a pružná najmä na hlave a ušiach,
čo umožňuje bezbolestné a ľahké uchopenie králika. Hmotnosť kože
tvorí asi 18% celkovej hmotnosti tela. Za produkčné útvary kože možno považovať srsť,
pazúry a kožné žľazové orgány. Králik nemá potné žľazy.

Produktom vrchnej vrstvy kože je srsť, vyrastajúca z kože šikmo – s výnimkou krátkosrstých plemien.
Srsť je tvorená troma druhmi chlpov: podsadové chlpy, krycie chlpy a pesíky.
Zvláštne postavenie majú hmatové chlpy, nachádzajúce sa na vrchnom pysku, niekedy i na brade a okolo očí.

Podsadové chlpy sú zvlnené a najjemnejšie. Priemer ich vlákna kolíše podľa plemena od 10 do 16 µm sú najkratšie.

Krycie chlpy sú pri koreni čiastočne zvlnené, vo svojej polovici rovné, vo svojej druhej
polovici rovné a zakončené silnejšou špičkou. Priemer vlákna krycieho chlpu kolíše medzi 20 až 40µm.
Krycí chlp je dlhší než podsadový. Na jeden krycí chlp pripadá asi 30 až 40 podsadových chlpov.

Pesíky sú najdlhšie, celkom rovné s priemerom asi 40 až 100 µm. Zo všetkých druhov chlpov
sú najmenej početné, chránia srsť pred mechanickým poškodením. Dreňový kanálik pesíkových
chlpov je naplnený vzduchom, zatiaľ čo u krycích chlpov sú vzduchové bublinky oddelené bunkami drene.

Hmatové chlpy sú zo všetkých chlpov najsilnejšie  celkom rovné. Majú špecifickú hmatovú funkciu.

Ako celok má srsť významnú úlohu u jednotlivých králičích plemien a jej kvalita je súčasťou hodnoty králika.

Pazúry sú do špičky vybiehajúce rohovinové útvary, vyčnievajúce z koncov prstov na všetkých končatinách.
Umožňujú králikovi hrabať, čo je prejavom hrabavého pudu, zdedeného po divokých predkoch.
Na hrudníkových končatinách je päť prstov a teda päť pazúrov, na panvových končatinách sú prsty štyri a pazúry taktiež.
Králik má teda  18 prstov i pazúrov.

Peter Nadaždy