Pre mládež, s mládežou.....

Už samotný názov príspevku nie je smerovaný celkom jasne. Na všetkých smeroch a záujmoch upozorňujeme, že nám chýba dorast a je na čase, aby sme vážne začali pracovať nie len pre mládež, ale aj s mládežou. Ak chceme vylepšiť horeuvedené, najmä vzťah mládeže k zachovávaniu základných princípov života, musíme u nej, ale aj u najmladších ročníkov vyvolať pozitívny pohľad na našu zem a jej záchranu, prírodu a jej zachovanie.

Prirodzenejšie je to pre rodičov, ktorí žijú a vychovávajú deti v prírodnom prostredí. Náš vidiek, alebo ak chcete roľnícka mládež má k prírode bližšie a od najmladšieho veku vyrastá a vníma život rastlín a zvierat. Najčastejšie je to už od vzťahu k zvieratám. Podľa mojich skúseností a poznatkov je to spočiatku len pozorovanie a napodobňovanie dospelých.

Ale prostredie samo o sebe nie je dostatočné na vytvorenie pohľadu na prírodu a vzťah najmä ku zvieratám. Žiaľ, že sa venujeme našej mládeži povrchne. Rozhodne nestačí len učiteľ prírodopisu, aby učil len o zvieratách, ale vysvetľoval aj rast od klíčenia rastlín. Najmä v mestách na školách máme možnosť využiť tvorivosť mládeže a starostlivosť mládeže o rastlinstvo v priestoroch školy, kde to je len trochu možné. Hovoriť o klíčení a nedoniesť na vyučovanie pár už naklíčených semien hrachu alebo fazule, to vzbudí v mládeži aj u mestských detí záujem o ďalšie poznatky a budú vedieť vysvetliť, prečo olúpaná ryža alebo hrach už nebudú klíčiť. Vysvetliť deťom na kvitnúcej rastline, čo je to opeľovanie, peľ, či blizna.

Pre nás starších dospelých nie je jednoduché zažívať ten fantastický vedecko-technický pokrok, no naše deti majú počítač a vedia, kde majú pátrať a „myšou“ zbierať informácie.

Deti prejavujú veľký záujem o zvieratá v zoologickej záhrade, na výstavách malých domácich a hospodárskych zvierat. Práve po takej výstave prichádzajú prosby detí – „aspoň malú andulku“ papagája vlnkovaného. Tam, kde je to len trochu možné, súhlaste aj s psíčkom, a tu je ten moment, keď ten záujem splníme a keď nasadíme výchovné momenty a vedieme deti k vzťahu k zvieratám, ale aj k povinnostiam spojeným starostlivosťou o zviera. Poznáte tie sľuby a ako to dopadlo s plnením povinností a opaterou zvierat? Nielen obdivovať, ale denne a v správnom čase kŕmiť. Uviesť, že keď človek divoké zviera skrotil a udomácnil – králika, kura, koňa ... vytrhol ich z ich prirodzeného prostredia, musel zabezpečiť ich životné potreby, aby mohol zviera uživiť alebo využívať pre svoj prospech. Aj andulka alebo kanárik sú často obmedzené v malej klietke, nedostatok pohybu na jednej strane a nesprávne kŕmenie nepríslušnými krmivami spôsobí pretučnenie a skracuje život, ktorý nás pri správnej výžive mohol tešiť ešte pár rokov.

Nadšenie detí sa postupne mení a starostlivosť a presné povinnosti vedú k úcte aj k zvieratám, ktoré sme z prírody vytrhli. Všetky tieto znaky a námety nám pomáhajú vychovávať naše deti k úcte k starším a slabším, ale aj celkove k úcte k prírode.

Takto by sme mali pestovať a vybudovať vzťah k našej malej planéte, malej zemičke, k našej prírode v našom okolí a celej vlasti. To je hlavný zámer vychovávať mládež, ale s mládežou. Zväčšil sa aj záujem o poľnohospodárstvo o novú modernú mládež aj na našich roľníckych dvoroch.

                                                                                              Ing. Tibor Repta